9. decembra 1944 sa začali ťažké boje o Dargovský priesmyk v lesnom masíve Slanských vrchov, ktoré trvali až do 18. januára 1945. V tento deň o 7:00 ráno, začala Červená armáda 45-minútovú delostreleckú prípravu, po ktorej na poliach medzi Trnávkou a Kravanmi začali útočiť s podporou tankov a bojového letectva tri prvosledové divízie.
Prekonať Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945.
Jednotky sovietskej 318. horskej streleckej divízie mohli vstúpiť do Klečenova a ďalších obcí na západnej strane pohoria a pokračovať v prenasledovaní protivníka, ktorý ustupoval smerom na Košice a ďalej údolím Hornádu na Levoču a Poprad.
Dňa 19. januára 1945 boli zväzkami 18. armády z juhu a juhovýchodu oslobodené Košice.
Veľmi ťažké boje sa viedli o obce Dargov, Bačkov, priľahlé výšiny a o celú cestu, ktorá vedie Dargovským priesmykom. Bitka o Dargovský priesmyk patrí dĺžkou, intenzitou a počtom obetí medzi najväčšie na území Slovenska. Pri týchto bojoch padlo na prelome decembra 1944 a januára 1945 okolo 5000 vojakov Červenej armády a od 500 do 1000 Nemcov. Svojim hornatým terénom ju môžeme prirovnávať ku Karpatsko-duklianskej operácii.
Na tieto boje spomína Ján Bajus z obce Dargov:
„Pri hore Ploská, cestou smerom na horu Žiar, Nemci rozostavili kanóny. Okolo potoka ide cesta oboma smermi k Žiaru. Je tam lúka a na nej boli delá. Z pechotných zbraní u Nemcov prevažovali pušky, mali však aj samopaly. My sme sa skrývali v kolibách – bunkroch v lese. Kto mal povozy, ušiel do Kamenice alebo aj ďalej na západ do Ďurkova a Ruskova.
Na poliach, kde je teraz poľnohospodárske družstvo a smerom k Bačkovu, boli protitankové priekopy a protitankové míny, ktoré mali ničiť tanky. Všade bolo veľa pechotných mín, jednej noci sa stali osudnými mnohým Rusom. Bolo počuť výbuchy. Na druhý deň tam Rusi nehybne ležali, boli mŕtvi. Ľudia o tom hovorili, videli to…
Rusi muníciu privážali až z Čiernej nad Tisou. Určitý čas im dodávky munície meškali. Štyri dni bolo ticho. Medzitým prisunuli k Dargovu, Trnávke a k Zbehňovu kaťuše, zamerali ich a strieľali. Aj v stodolách skryli autá s kaťušami, strieľali, kým mali čo. Potom sa stiahli, aby ich nepriateľ nemohol zamerať. Keď prišli zásoby munície, opäť sa začalo strieľať. Napravo od Dargova je hora Cigán. Tam boli mierené a strieľané kaťuše. Ničili všetko živé, zosekali aj stromy. Nemci potom ustúpili. Kaťuše spôsobovali veľké straty, telá ostávali bez hláv, roztrhané hrude s otvoreným srdcom, kosti trčali z tela…“ Z knihy Spomienky z Dargovského bojiska – Peter Novýkmec.
Na vrchole Dargovského priesmyku sa týči monumentálny pamätník, ktorý je výrazne zasadený do okolitej scenérie hôr. Pamätník v Dargovskom priesmyku pozostáva zo súsošia pamätníka Oslobodenia a víťazstva, expozície osloboditeľských tankov (tank T-34/85 a samohybné delo SU-100) a z pamätnej siene bojovej slávy. V okolitých dedinách sa taktiež nachádzajú vystavené kusy techniky.
Pamätník odhalili 3. apríla 1955, na 10. výročie vyhlásenia Košického vládneho programu. Pri pamätníku sa každoročne zúčastňujeme pietnych aktov a rôznych výstav. Momentálne sa celý areál pamätníka rekonštruuje, a dokončený by mal byť vo februári budúceho roka.
Páčil sa Vám tento príspevok? Staňte sa podporovateľom Klubu vojenskej histórie Svoboda a zaslaním príspevku v ľubovoľnej výške na náš účet SK83 0200 0000 0032 1293 2751 pomôžete v zachovávaní histórie! Do poznámky pre príjemcu nezabudnite uviesť, že sa jedná o dar. Príspevky budú použité primárne na chod klubu a opravu historickej vojenskej techniky.
„Veríme, že pripomínaním si a nezabúdaním na dôležité a neľahké udalosti z našej histórie, dokážeme zachovať odkaz pamätníkov tak, aby sa ťarchy dejín už nikdy nemuseli opakovať.“
Ďakujeme!
